Rok po chemoterapii — telo už nie je moje a manžel hovorí že ma miluje rovnako

Vlani v septembri mi povedali to slovo. Karcinóm prsníka, ľavá strana. Od tej chvíle som prestala byť telom a stala sa diagnózou. Ľavá strana odstránená, dočasná rekonštrukcia. Chemoterapia skončila vo februári, vlasy práve dorastajú. Volám sa Zuzana, [Žena38], žijem v Ružinove, trinásť rokov manželstva. Manžel bol celý čas skala. Vozil ma na onkológiu, spal na stoličke, držal dom s deťmi. Teraz začína opatrne pozývať sex späť do nášho života a hovorí, že ma chce ako predtým. Hlavou mu verím. Ale keď sa dotkne jazvy, stuhnem a neviem, či sa on nevzrušuje alebo ja si nedovolím. Zvláštne je, že túžba sa vrátila. Silná. Ale nie k nemu. K fantáziám o cudzincovi, ktorý nič o chorobe nevie. Akoby cudzí pohľad mi mal vrátiť pocit, že som ešte žena a nie pacientka. Neviem, či je to zdravé alebo nejaká forma útek. Niekto, kto prešiel rakovinou a našiel cestu späť k telu cez sex — aké to bolo? Pomáha cudzí pohľad alebo vás len vzďaľuje od toho, koho skutočne milujete?