sedím na schodisku pred bytom. nemôžem vojsť dnu.

sedím na schodisku medzi tretím a štvrtým poschodím. v Petržalke. panelák. svetlo na schodisku je pokazené už druhý týždeň, hlásil som to ale tej pani z výboru je to fuk. amúgy. žena je hore v byte s ním. dohoda áno. ona o tom hovorila tri týždne dopredu, ja som povedal áno, mali sme aj plán že ja pôjdem k bratovi, dohodol som to, ale brat zrušil lebo jeho dcéra dostala chrípku. tak som išiel na pivo do podniku nižšie, vypil som dve, vrátil som sa o pol jednej v noci a teraz tu sedím na schodisku už 40 minút lebo neviem či mám otvoriť dvere a vojsť dnu. on tam stále je, videl som auto pod oknami. dohoda bola že odíde do 12. ja som meškal s tým že prídem o 1 a teda v poriadku ale on stále tam. počujem hlasy ich. nie sex už, hlasy. smiech. ona sa smeje. a tu je miesto kde ja som zaseknutý lebo. lebo. ona sa s ním smeje viac za 4 hodiny ako so mnou za posledný mesiac. som technický pracovník v štátnej firme. teda nuda. ona je sociálna pracovníčka v meste, vidí denne ťažké veci, prácu prináša domov len ja jej neviem dať priestor lebo som unavený. otázka. mám tam ísť teraz a ohlásiť sa ako keby nič, mám počkať kým odíde, alebo mám ísť von a vrátiť sa o hodinu a robiť že nič som nepočul. alebo iné. otázka aj iná. prečo som sa stal človek ktorý sedí v noci na schodisku.