Sedím v kuchyni o pol druhej v noci a píšem toto Sedím v kuchyni o pol druhej v noci a píšem toto. Manžel spí. Deti spia. Pred dvomi hodinami mi povedal že má vážnu chorobu. Konkrétnu nepoviem lebo to môže byť identifikovateľné. Vážna ale liečiteľná, dlhé liečenie, štyri až päť rokov ho ovplyvní. A potom — uprostred toho rozhovoru, fakt uprostred — mi povedal že chce 'využiť čas'. Ja som ho najprv pochopila ako že chce cestovať. Že chce vidieť svojich kamarátov. Potom mi došlo že myslí lifestyle. Sme v ňom šesť rokov. Dosť aktívne. On sa toho minulý rok pomalšie zúčastňoval kvôli práci a stresu (čo bolo asi to čo ho dostalo do tejto situácie, hovoril teraz). Teraz chce 'zase to robiť' kým 'to ide'. Neviem o čom myslieť skôr. O chorobe. O tom 'využiť'. O tom že použil tieto slová s pohľadom v stranu. O tom že mi to oznamuje až teraz a sám si už rozhodol. Kapse sú v práčke a kávovar sa zapol o piatej rán. Píšem to lebo neviem komu inému to povedať. Bratislava.