v aute na ceste z Prešova plakala. nehovorila. ja ani neviem.

cesta z Prešova naspäť do Bratislavy v nedeľu poobede. tri hodiny. cez Žilinu lebo som chcel zastaviť. ona plakala asi 40 kilometrov a potom prestala a otočila sa k oknu. nepýtal som sa lebo som sa bál. máme deti vzadu, 7 a 9, ten starší mal slúchadlá a tablet, mladšia spala. v Prešove sme boli u jej sestry. jej sestra vie o našom otvorenom vzťahu už rok. ja som myslel že je to v poriadku medzi nimi. niečo sa stalo v sobotu večer. ja som bol s deťmi v izbe a žena s sestrou v kuchyni. počul som len že sa zvýšili hlasy. potom ticho. potom sa žena vrátila s vínom a hovorila so mnou normálne ale oči mala. jej sestra je rozvedená, žije v Prešove, traja chlapci. žena ju má najradšej z celej rodiny. teraz neviem či mi v aute neplače pre to že jej sestra povedala niečo o tom čo robíme. neviem či sa pýtať. neviem či počkať či to povie sama. neviem ani či mám jej sestru zavolať lebo nechcem zhoršiť veci. amúgy som spal 4 hodiny, sorry ak to nedáva zmysel.